Tidig gryning [SWE: Early Dawn]

Tonight's translation finds its inspiration close to home. Edith Södergran was a Swedish-speaking Finnish poet who lived and wrote in the first decades of the 20th century. Her career, as well as her life, was a short one. She died at the age of 31. She is probably the most known Finnish poet and one of the most important Swedish-speaking modernists.

Below you will find two of her poems in Swedish - Tidig gryning and Vierge moderne - as well as my translations of them. The first poem I find soothing, there is something hopeful about it. The other one, I believe, is a good description of womanhood and the contradictory aspects and the complex whole of the self. 


Tidig gryning

Några sista stjärnor lysa matt. 
Jag ser dem ur mitt fönster. Himlen är blek, 
man anar knappast dagen som börjar i fjärran. 
Det vilar en tystnad utbredd över sjön, 
det ligger en viskning på lur mellan träden, 
min gamla trädgård lyssnar halvförstrött 
till nattens andetag, som susa över vägen. 

*******

A few final stars shine dimly.
I see them from my window. The sky is pale, 
one barely senses the day that begins in the distance. 
A silence is resting over the lake,
a whisper is hiding between the trees,
my old garden is listening half-distractedly
to the breaths of the night, rustling over the road


Vierge moderne

Jag är ingen kvinna. Jag är ett neutrum. 
Jag är ett barn, en page och ett djärvt beslut, 
jag är en skrattande strimma av en scharlakanssol... 
Jag är ett nät för alla glupska fiskar, 
jag är en skål för alla kvinnors ära, 
jag är ett steg mot slumpen och fördärvet, 
jag är ett språng i friheten och självet... 
Jag är blodets viskning i mannens öra, 
jag är en själens frossa, köttets längtan och förvägran, 
jag är en ingångsskylt till nya paradis. 
Jag är en flamma, sökande och käck, 
jag är ett vatten, djupt men dristigt upp till knäna, 
jag är eld och vatten i ärligt sammanhang på fria villkor... 

********

I am no woman. I am a neuter. 
I am a child, a page and a bold decision,
I am a laughing ray of a scarlet sun...
I am a net for all gluttonous fishes,
I am a bowl for the honour of all women,
I am a step toward chance and ruin,
I am a leap into freedom and the self...
I am the whisper of the blood in a man's ear,
I am the shivers of the soul, the longing and the denial of the flesh,
I am an entrance sign to new paradises. 
I am a flame, seeking and jaunty, 
I am a water, deep but daring to your knees,
I am fire and water in an honest context on free terms... 

Chciałbym opisać [PL: I would like to describe]

Yet again it is time for a translated poem. This poem - Chciałbym opisać - was written by the Polish poet Zbigniew Herbert. In case you are interested to read more Polish poetry, you may find it here http://poema.pl/publikacja/2715-chcialbym-opisac

The translation is mine. 

******************************************************

Chciałbym opisać najprostsze wzruszenie
radość lub smutek
ale nie tak jak robią to inni
sięgając po promienie deszczu albo słońca 

chciałbym opisać światło
które we mnie się rodzi
ale wiem że nie jest ono podobne
do żadnej gwiazdy
bo jest nie tak jasne
nie tak czyste
i niepewne

chciałbym opisać męstwo
nie ciągnąc za sobą zakurzonego lwa
a także niepokój 
nie potrząsając szklanką pełną wody

inaczej mówiąc
oddam wszystkie przenośnie
za jeden wyraz
wyłuskany z piersi jak żebro
za jedno słowo
które mieści się
w granicach mojej skóry
ale nie jest to widać możliwe

i aby powiedzieć - kocham
biegam jak szalony
zrywając naręcza ptaków
i tkliwość moja
która nie jest przecież w wody
prosi wodę o twarz

i gniew różny od ognia
pożycza od niego
wielomównego języka

tak się miesza
tak się miesza
we mnie
to co siwi panowie
podzielili raz na zawsze
i powiedzieli
to jest podmiot
a to przedmiot

zasypiamy
z jedną ręką pod głową
a z drugą w kopcu planet

a stopy opuszczają nas
i smakują ziemię
małymi korzonkami
które rano
odrywamy boleśnie

Zbigniew Herbert

*************************************************

I would like to describe the simplest emotion
happiness or sadness
but not the way others do it
reaching for the rays of rains or sunshine

I would like to describe the light
that grows within me
but I know that it is not similar
to any star
because it is not so bright
not so clean
not so pure
and uncertain

I would like to describe the bravery
not dragging behind me the dusty lion
nor anxiety
not shaking the glass filled with water

in other words
I will give up all metaphors
for one sentence
taken from the breast like a rib
for one word
which fits 
within the limits of my skin
but which cannot be seen

and to say – I love
I run like crazy
breaking the flock of birds
and my tenderness
not yet being in the water
asks for water on her face

and the anger different from fire
borrows from it
the verbose language

so it is mixed
so it is mixed
within me
that what grey gentlemen
divided once and for all
and said 
that is an entity
and that an object

we fall asleep
with one hand under our head
and the other in a pile of planets

and our feet leave us
and they have a taste of earth
with small roots
which we painfully tear up
when the morning comes

czy świat umrze trochę [PL: if the world dies a little]

czy świat umrze trochę
kiedy ja umrę

patrzę patrzę
ubrany w lisi kołnierz
idzie świat

nigdy nie myślałam
że jestem włosem w jego futrze

zawsze byłam tu
on - tam


a jednak
miło jest pomyśleć
że świat umrze trochę
kiedy ja umrę

Halina Poświatowska

****

If the world dies a little
when I die

I look, I look
dressed in a fox collar
the world goes on

I never thought 
that I am a hair in its fur

I have always been here
It - there

Yet
it is nice to think 
that the world dies a little
when I die 

*************

Om världen dör lite
när jag dör

Jag tittar, jag titar
klädd i en rävkrage
går världen

Jag tänkte aldrig
att jag är ett av håren i dess päls

Jag har alltid varit här
Den - där

Ändå
är det trevligt att tänka
att världen dör lite
när jag dör

** Translations to English and Swedish, my own*** 

świat jest pusty [PL: the world is empty]

świat jest pusty
odkąd poszedłeś
nie można żyć bez materii uśmiechu
świat umarł
na pożar lamp
blady księżyc
ponad twoimi ustami
dogorywa
świat jest zły
odkąd poszedłeś
szczerzy zęby
i futro wilcze napina
to co było ciepłem zwiniętym w kłębek
nie jest
świat - kosmicznie zgubiony w sobie
z zimna drży

Halina Poświatowska

************

the world is empty

since you left

one cannot live without the matter of smile

the world died

onto the blazing lamps

under your mouth

the pale moon 

is dying

the world is evil

since you left

it is grinning baring its teeth

and the wolf skin tightens

what was rolled up in a ball of warmth 

is not

the world - cosmically lost in itself

trembling from the cold

***************

världen är tom

efter det att du försvann

man kan inte leva utan leendets materia

världen dog

på lampornas brand

under din mun

är den bleka månen

döende

världen är ond

efter det att du försvann 

den blottar sina tänder i skratt

och vargpälsen stramas åt

det som rullades ihop i en boll av värme

är inte

världen - är kosmiskt vilsen i sig själv

darrande av kyla 

**** Translations to English and Swedish are mine****

bądź przy mnie blisko [PL: be close to me]

bądź przy mnie blisko
bo tylko wtedy
nie jest mi zimno
chłód wieje z przestrzeni
kiedy myślę
jaka ona duża
i jaka ja

to mi trzeba
twoich dwóch ramion zamkniętych
dwóch promieni wszechświata

Halina Poświatowska
*********************************

be close to me 
because only then
I will not feel cold
the cold blows from space
when I think
how great it is
and what I am like
I need them
your two closed arms 
two rays of universe

***********************************

var nära mig
för endast då
har jag inte kallt
kylan blåser in från luften
när jag tänker på
hur stor den är
och hur jag är
jag behöver detta
dina två stänga armar
två av universums strålar


* translations to English and Swedish - my own

Dobré ránko!

Favourite shopping from Prague: the book, not the coffee.

 

It’s never too early to make faces – at least the coffee is starting to kick in. Once done with the coffee, it’s time to walk to work. Today I’m bringing the camera, yesterday’s sunrise was absolutely amazing and I don’t want to miss it!

The Good Man

Dobrý človek

Celú noc nespal. Pre bolesť. Nie však v srdci.
V ňom vždycky horel plameň nehynúci,
pahreba lásky, čistý ľudský zrak.
Za také dary letíš hoci nad oblak,
za také dary tvoje srdce rastie
a rozhadzuje svetom najprostejšie šťastie,
láskavý tlkot, najvrúcejší cit,
ten, ktorý nevie ani napalm spopolniť.
Celú noc nespí. Na všetkých myslí ľudí,
ktorých už bolesť nikdy neprebudí,
budú rásť pod slnkom, čo nikdy nehasne,
a šepoce si: To bude úžasné...

- Vladimír Reisel, Milovaní milujúci, 1954

 

The Good Man

He didn’t sleep all night. Because of pain. But not in the heart.
In it the never-ending flame was always burning,
the ember of love, the pure human vision.
For such gifts one flies above the clouds,
for such gifts one’s heart will glow
and scatter the world with the simplest happiness,
the gentle beat, the most ardent feeling,
the one that not even napalm can cremate.
All night he doesn’t sleep. He thinks of all those people,
whom pain has never awaken,
who will grow under the sun, that will never go out,
and he whispers to himself: it will be wonderful…
 
- Vladimír Reisel, Milovaní milujúci, 1954

First Attempt

 

* * *Po kvapke tvojej lásky som dnes túžil,

ja, vetrom rozochvený list.
Možno mi slnko namaľuje na krík zopár ruží,
za tebou musím na kraj sveta ísť.
Na ceste sa mi biela šálka rozlomila,
z dňa zostal už len zlatý pás.
Noc, moja dobrá modrá víla,
nezahas svetlo, čo je v nás!
Potom ťa pojmem tíško za ruku,
ty si tá rosa krištáľová,
čo padá za skorého rána na lúku.
Na pásik tejto hnedej zeme
my budeme sa vracať stále znova,
kým spolu koniec leta nenájdeme.

Dezider Banga - Horiaca višňa, 1983

 

For the drops of your affection I longed today,

I, the leaf shaken by the wind.

Maybe the sun paints me on the bush of a few roses,

for you I must go to the end of the world.

On the road I was broken by a white cup,

only a golden strip remained of the day.

The night, my blue fairy godmother,

unveil the light that is in you!

Then I will take you quietly by the hand,

you are the crystal dew,

that falls from early morning onto the meadow.

To the strip of this brown earth,

we will return together, over and over again,

until we find the end of summer.

- Dezider Banga - Horiaca višňa, 1983 -

(Translation my own)

Oh, Spring!

 Rainy Saturday mornings are a good time to confront the Russian language. Translation, accompanied by a big yellow cup filled with black coffee somewhere nearby, is a highly satisfying task. However, I feel my English isn't sufficient for this.

*****************'

Oh, spring – endless and limitless -
endless and limitless is the dream!
Life, I recognise you! I accept you!
And welcome you with the sound of a shield.
 
Misfortune, I accept you,
And luck, I greet you!
There's no shame in the enchanting land
of crying, nor in the mystery of laughter.
 
Sleepless disputes, I accept you,
The morning lingers in the dark window curtains,
So the spring appears annoyed, drunken
To my bloodshot eyes.

I accept the deserted villages!
And the wells of man-made cities!
The bleached vastness of the skies,
And the longing of the working labour! 

I meet you at the threshold,
With the wild wind in your serpentine locks,
And the enigmatic name of God,
On your frozen, pressed lips.

Before this hostile meeting
I never throw away the shield ...
And you never turn your back...
But above us – there's the intoxicating dream! 

And I look, and measure the hostility,
while hating, cursing and loving:
The torment, the death - yet I know -
That all the same: I accept you!
 
[translation: my own]


Original poem by Alexander Blok 

О, весна без конца и без краю -
Без конца и без краю мечта!
Узнаю тебя, жизнь! Принимаю!
И приветствую звоном щита!
 
Принимаю тебя, неудача,
И удача, тебе мой привет!
В заколдованной области плача,
В тайне смеха - позорного нет!
 
Принимаю бессонные споры,
Утро в завесах темных окна,
Чтоб мои воспаленные взоры
Раздражала, пьянила весна!
 
Принимаю пустынные веси!
И колодцы земных городов!
Осветленный простор поднебесий
И томления рабьих трудов!
 
И встречаю тебя у порога -
С буйным ветром в змеиных кудрях,
С неразгаданным именем бога
На холодных и сжатых губах...
 
Перед этой враждующей встречей
Никогда я не брошу щита...
Никогда не откроешь ты плечи...
Но над нами - хмельная мечта!
 
И смотрю, и вражду измеряю,
Ненавидя, кляня и любя:
За мученья, за гибель - я знаю -
Все равно: принимаю тебя!

На ногах не стоит человек.

There is something special about travelling by train. It’s peaceful, people are quiet. It’s the perfect place to read poetry and think about life and other important things.
Below you can find the first lines from Alexander Blok’s poem двенадцать (The Twelve). The translation is my own.

     Черный вечер.
     Белый снег.
     Ветер, ветер!
     На ногах не стоит человек.
     Ветер, ветер -
     На всем божьем свете!

     Завивает ветер
     Белый снежок.
     Под снежком - ледок.
     Скользко, тяжко,
     Всякий ходок
     Скользит - ах, бедняжка!

Black evening.

White snow. 

Wind, wind!

The man cannot stand on his feet.

Wind, wind!

On all of God’s earth!

The wind is twisting

The white snow.

Under the snow, there is a crust of ice.

Slippery, hard,

Every walker slips – oh, you poor thing!

Среди миров/Among the Worlds

Среди миров, в мерцании светил
Одной Звезды я повторяю имя...
Не потому, чтоб я Её любил,
А потому, что я томлюсь с другими. 
И если мне сомненье тяжело,
Я у Неё одной ищу ответа,
Не потому, что от Неё светло,
А потому, что с Ней не надо света.

(Иннокентий Фёдорович Анненский)
_________________________________

Own (free) translation

Among the worlds, in the hazy glimmer
I repeat the name of one single star...
Not because I love her so intensly,
but because I'm tortured by the others.
And if the doubs exhaust me,
I seek the answer only from her,
Not because she's shining so brightly,
but because with her I need no light.

(Innokenty Annensky)

Miłość [Pl: Love]

Czesław Miłosz

Miłość

Miłość to znaczy popatrzeć na siebie,
Tak jak się patrzy na obce nam rzeczy,
Bo jesteś tylko jedną z rzeczy wielu.
A kto tak patrzy, choć sam o tym nie wie,
Ze zmartwień różnych swoje serce leczy,
Ptak mu i drzewo mówią: przyjacielu.
Wtedy i siebie, i rzeczy chce użyć,
Żeby stanęły w wypełnienia łunie.
To nic, że czasem nie wie, czemu służyć:
Nie ten najlepiej służy, kto rozumie.

 

Love means to look at oneself,

as one looks at things foreign to us,

because you are just one of many things.

And the one, watching in such a way, though unaware of it himself,

his heart will be cured of many worries,

The bird and the tree tell him: friend.

Then he will want to use himself, and things,

so that they stand up in the flame of fulfillment. 

It’s fine to sometimes doubt what to serve:

He who serves best is not always the one who understands.

 

 Translation; my own, so you can blame me for any mistakes.